Erb
Erby zohrávali už v dávnej minulosti významnú úlohu. Obec či mestečko, ktoré ho mali, znamenali stupienok určitej hierarchie – vyjadrovali výsadné postavenie vlastníka erbu v spoločnosti.
Heraldika – náuka o pravidlách a zvyklostiach pri tvorení znakov (erbov) – nám zjednodušene
vysvetľuje, že erb je určité farebné znamenie umiestnené na štíte. Mohli sa používať iba štyri základné farby (červená, modrá, zelená, čierna) a dva kovy (zlato a striebro), ktoré možno nahradiť žltou a bielou farbou. Všetky dnešné erby sa vyvinuli z pôvodných obecných pečatí.
Kde siahajú korene dnešného obecného erbu?
Zo 14.storočia vieme, že v Čeklísi existoval kostol, ktorý bol zasvätený sv. Štefanovi. V tomto období sa vždy činnosť obecnej správy – jej administratíva spájala s farnosťou. Najdôležitejším znakom obecnej správy je obecná pečať – tá musela mať tvar kruhopisu a znamenie, ktoré obec identifikovalo pred úradmi.
Na obecnej pečati Čeklísa bol zobrazený patrón farského kostola sv. Štefana – celá jeho postava. Odtlačok tohto pečatidla je na písomnosti z roku 1571 a 1606 v Archíve hlavného mesta Bratislavy. Do 17.storočia je to iba pečať – pretože znamenie nebolo vsadené do heraldického štítu. V tomto období sa cirkevné motívy do štítov neosádzali.
Čeklís sa stal mestečkom (oppidum, város) v rozpätí rokov 1606 – 1630. Vtedy prijíma nové pečatidlo: v kruhopise je vytlačené * SIGILVM * VAROS * CZEKL.ZI – (bolo to gramaticky nesprávne) a znamenalo „Pečať mestečka Čeklís“. Kruhopis obsahoval i skratku – iniciálky SI – Szent István – sv. Štefan. Na tomto pečatidle už nie je postava sv. Štefana kráľa – ale len jeho pravé rameno držiace v dlani kráľovské žezlo. Rameno so žezlom je už vsadené do heraldického štítu – môžeme hovoriť o erbe Čeklísa.
Toto prvé erbové pečatidlo sa stratilo, alebo ho chceli vylepšiť, jedno je však isté: v období od 10.novembra 1630 až 19.septembra 1634 vzniklo nové pečatidlo s latinským kruhopisom SIGILLVM OPPIDI CZEKLISZ (Pečať mestečka Čeklís). Namiesto iniciálok SI obsahoval dátum vročenia – dátum vyhotovenia 19.septembra 1634. Štít a znak zostal z predchádzajúceho pečatidla. Nové pečatidlo používal obecný úrad a richtár až do roku 1910. Vtedy pravdepodobne obec nemala peniaze na zaplatenie návrhu erbu, a preto používala iba nápisovú pečiatku.
V období, keď sa obce opäť rozhodli pre používanie obecných pečatí a obecného erbu (po roku 1960) popísal (blazoval) erb Bernolákova popredný slovenský heraldik Jozef Novák.
Erb pozostáva z modrého štítu, pravé striebornoodeté rameno zviera v dlani zlaté ľaliové žezlo. Od tohoto erbu sa odvíja i obecná vlajka – ukončená lastovičím zástrihom. Pri jej tvorbe sa vychádzalo z farieb erbového znamenia a štítu.
Informácie sú prevzaté z materiálov obce.